AKCIOVÉ
BALÍČKY

Aerifikácia, nechajte pôdu dýchať

Každý živý organizmus - baktérie, rastliny či živočíchy - potrebujú k svojmu životu kyslík. Ľudia vydržia 20 až 40 dní bez potravy a 3-4 dni bez vody za normálnych okolností, vo výnimočných prípadoch až týždeň, ale bez kyslíka neprežijeme dlhšie ako pár minút.

Celý život je o rovnováhe a to platí aj v pôde. V ideálnom prípade je pomer pôdnych zložiek nasledovný:

• 45% pevný podiel minerálnej zložky,
• 5% organická zložka,
• 25% kvapalná - pôdny roztok (voda),
• 25% plynná - pôdny vzduch,

 
V pôde býva vzduchu príliš málo. V ideálnom svete by ste mali prevzdušňovať čo najčastejšie, rôznymi spôsobmi a hlavne do rôznych hĺbok, nie len do 7cm.
Toto platí pre profesionálnu oblasť, kde je podkladová vrstva pod porastom pripravená precízne, podľa USGA noriem alebo pri futbale Artificial Turf Standard (IATS), IOG The Institute of Groundsmanship, ale hobby sektor nie je profi a preto je nutné si uvedomiť.
 

• Prečo chcem aerifikovať?
• Aký druh aerifikácie potrebujem?
• Do akej hĺbky ju potrebujem?
• Čo s tým sledujem?

Z hľadiska optimálneho rastu trávy je najdôležitejšie zabezpečiť v pôde vyrovnaný pomer vzduchu a vody! Pričom voda sa dá relatívne ľahko regulovať závlahovým a drenážnym systémom, ale omnoho zložitejšie je regulovať dostatok vzduchu v koreňovej zóne. Obsah kyslíka v pôde je kľúčom k zdravému rastu a vývinu koreňov a tým aj nadzemnej hmoty, čo zas vedie k eliminácii rozvoja chorôb.
Aerifikácia znamená cielené znižovanie kompakcie - zhutnenia podľa hĺbky, kde sa skutočne nachádza, ale čo je najdôležitejšie, je zvýšenie obsahu kyslíka v oblasti koreňovej zóny.

Prečo?
Existuje mnoho rôznych druhov baktérií a o mnohých z nich vieme veľmi málo. Rozlišujeme tri základné formy baktérií, ktoré by mal poznať každý trávnikár, ktorý sa chce starať o porast:
 

• aeróbne - sú to organizmy, ktoré potrebujú pre svoj vývoj kyslík,
• fakultatívne anaeróbne - rastú v prostredí bez kyslíka ale aj s kyslíkom,
• anaeróbne - sú to organizmy, ktoré nepotrebujú pre svoj vývoj kyslík.

Čím viac vzduchu bude pôda obsahovať, tým viac sa bude aeróbnym baktériám dariť. Kyslík je nevyhnutný pre ich dýchanie, pričom následne uvoľňujú oxid uhličitý, vodu a živiny (výlučky) potrebné pre rast koreňov. Zabezpečili sme kyslík pre baktérie, ktoré ho potrebovali a tie následne vyprodukovali CO₂ a živiny využiteľné pre koreňový systém. 

Nezabúdajme na to, že rastliny sú schopné uskladniť až 80% uhlíku (C) do pôdy, ale len v tom prípade, pokiaľ bude pôda dostatočne prevzdušnená. Spolu so symbiotickým vzťahom koreňov rastlín a mikoríznych húb, rhizobaktérií. Mimochodom aeróbne baktérie dokážu účinne bojovať s rôznymi patogénmi, takže výsledkom je menší výskyt chorôb.

V eliminácii stresu trávnika nám pomôže práve dostatočný obsah vzduchu v pôde. Pokiaľ nie je v pôde dostatok vzduchu (kyslíka), korene nerastú a trávnik nemá dostatočne vyvinutý koreňový systém (v dlhodobej perspektíve), nebude nikdy kvalitný, stabilný a odolný voči chorobám a abiotickému stresu.

Upozornenie:
Vzduch sa pomalšie rozptyľuje v mokrej a zhutnenej pôde, kde nie sú pôdne póry. V takýchto podmienkach sa môže obsah kyslíka znížiť v priebehu pár hodín aj o niekoľko percent. Pokiaľ jeho obsah klesne na úroveň 10-12%, väčšina rastlín začne mať vážne problémy. Nízky obsah kyslíka má tiež vplyv na rozklad organickej hmoty a tvorbu plsti. Na úkor aeróbnych baktérií sa premnožia anaeróbne a pôda zareaguje zvýšeným podielom čiastočne oxidovaných organických kyselín, etylénových plynov a anorganických komponentov, ktoré sú pre rastliny toxické.

Napríklad: železo+síra, alebo mangán+síra sa môžu spolu vyzrážať, čo vedie k upchávaniu vzdušných pórov v pôde a k premnoženiu patogénnych baktérií. Pričom sa spomaľuje rozklad dusíka, ktorý sa akumuluje v koreňovej zóne. Tým sa zvyšuje riziko vytvárania čiernej vrstvy - black layer a ďalšie choroby.

Do anaeróbnej pôdy môžete aplikovať akékoľvek hnojivo, ale jeho účinnosť bude minimálna. Buď sa živiny vyplavia, alebo čo je omnoho horšie naviažu sa na organickú hmotu, kde môžu následne spôsobovať celý rad ďalších problémov. V anaeróbnom prostredí sa rozklad organickej hmoty spomaľuje, pričom môžu vznikať čierne vrstvy (black layers) v rôznych hĺbkach pôdneho profilu.

Black layer - čierna vrstva


Pokiaľ svoje trávniky polievate každý deň a máte pôdu často premokrenú, je prístupnosť vzduchu v pôdnych póroch zásadne obmedzená. Pomer aeróbnych voči anaeróbnych mikroorganizmov sa bude meniť, anaeróbne baktérie sa premnožia, čo má priamy a hlavne negatívny vplyv na rast a vývoj trávy.

Čo je vlastne cieľom aerifikácie?
Cieľom aerifikácie dutými hrotmi je fyzické odstránenie organickej vrstvy (pôdy) a plsti, čím sa vytvoria lepšie podmienky pre prístup kyslíka do pôdy, ale aj čiastočne nie úplne znižujete kompakciu - zhutnenie pôdy. Cieľom aerifikácie plnými hrotmi je priame prevzdušňovanie.



V zdravom a silnom trávniku vzniká veľké množstvo organickej hmoty, ktorá je a môže byť užitočná, pokiaľ viete ako s ňou pracovať v optimálnom množstve. Pôdy, ktoré majú dostatok vzduchu, obvykle nemajú problémy s nadmernou tvorbou plsti.
Pretože, pokiaľ nadmerne používate minerálne hnojivá s vyšším obsahom dusíka 20% a viac, tlačíte rastlinu do intenzívneho rastu. Ak k tomu pridáte nadmernú závlahu, ráno a večer alebo každý deň, nevedomky a účinne meníte vzdušný a vodný režim pôdy smeruje to k jedinému - vytláčate vzduch z pôdnych pórov.

Termíny aerifikácií:

• duté hroty - sa spravidla robí 1x za sezónu - je súčasťou komplexnej regenerácie porastu. Optimálne je, ak sa po aerifikácií dutými hrotmi aplikujú prípravky podľa stavu pôdy ako sú napr. pôdne kondicionéry - zeolit, novihum - humínove látky, elementárna síra, kyselina askorbová 30%, síran vápenatý, silikáty, pôdne inokulanty - bakteriálne produkty, mykorízne huby ,potom sa celá plocha zapieskuje praným a ostro hranným kremičitým pieskom bez prímesí prachovitých častí.  
• plné hroty - sa robia pravidelne 1 x mesačne - nenarušuje sa povrch porastu a spravidla sa už ne pieskuje.

Obrázok: rozdiely medzi aerifikačnými hrotmi - vpravo duté hroty, vľavo plné hroty 



Čo na záver povedať, alebo ako to celé zhrniem do jednej myšlienky?
Kontrolujte si pravidelne penetrometrom hĺbku a stav zhutnenia, monitorujte si množstvo vody v závlahe pomocou zrážkomera, relatívnu vlhkosť v pôde ako na to je v článku "Koľko vody je už dosť". Určite používajte vlhčiace činidlo yucca, humínové látky a výťažky z hnedých morských rias ascophyllum nodosum.  
Platí totiž pravidlo, že najviac vody sa nachádza vo vrchnej vrstve koreňovej zóny kde potom zostane menej miesta pre kyslík. Pre zdravý rast a vývoj koreňovej sústavy je nevyhnutné mať prehľad o stave svojich pôdnych podmienok a biologickej aktivite v pôde.