AKCIOVÉ
BALÍČKY

pH pôdy

Jednou z najdôležitejších vlastností pôdy je jej hodnota pH. Hodnota pH pôdy ovplyvňuje rozpustnosť látok v pôdnom prostredí, teda aj ich využiteľnosť živými organizmami.
pH je reakcia, ktorá znamená „p“ „potenciálny“ a „H“ znamená vodík. "potencia hydrogeni" dostupné vodíky.
Je to veličina, ktorá vyjadruje koncentráciu vodíkových iónov H+ určujúcich kyslosť alebo zásaditosť organického prostredia. V pôdnom roztoku sú rozpúšťačmi kyseliny a koloidné acidoidy, ktoré uvoľňujú vodíkové ióny (disociácia); rozpúšťačmi zásad a bazoíd sa s nimi zlučujú (asociácia).

Stupnica pH sa pohybuje od 1 do 14;


K okyslovaniu pôdy dochádza:  
• v dôsledku odstraňovania bázy z organických koloidov, ílovitých minerálov z amorfných gélov,  
• z nitrifikačných procesov  
• intenzívna biologická činnosť pôdy (tvorba H₂CO₃),  
• hnojením fyziologicky kyslými hnojivami,  
• kyslými spadmi (SO₂, NOX, HF aj.). 
 
K alkalickej reakcií pôdy prispieva:  
• vysoký obsah Na v pôdnom prostredí,  
• vysoký obsah CaCO₃, respektíve Ca(HCO₃)²,  
• intenzívna biologická činnosť pôdy,  
• používanie hnojív s vyšším obsahom sodíka.



Pôdnu reakciu môžu výrazne ovplyvňovať minerálne hnojivá:  
• kyslosť aktuálnu spôsobenú chemickým zložením hnojív 
• kyslosť fyziologickú podľa spôsobu prijímaniu aniónu alebo katiónu koreňmi rastlín.


Pôdnu kyslosť môžeme negatívne ovplyvniť jednostranným používaním fyziologicky kyslými hnojivami. Fyziologická reakcia hnojiva je spôsobená vplyvom rastlín v závislosti na selektívnom príjmami aniónov alebo katiónov koreňmi rastlín. Pokiaľ sú z hnojiva prijímané len katióny a v pôde je malý obsah vápniku, sú hnojivá fyziologicky kyslé (síran amónny, draselná soľ, síran draselný a iné.). Pri intenzívnom prijímaní len aniónov sú hnojivá fyziologicky zásadité (liadok vápenatý, dusíkaté vápno, vápenec), alebo keď rastliny prijímajú rovnaký podiel aniónov a katiónov, sú fyziologicky neutrálne hnojivá.

Vzťah k funkcii pôdy:

Pôdna reakcia má priamy vzťah k prijímaniu živín. Závislosť na prístupnosť živín a pH reakciu prostredia viď obrázok.




pH pôdy je veľmi dôležitým faktorom pre zdravie trávnika – ak je pôda príliš kyslá alebo príliš zásaditá, tráva ako rastlina nebude schopná správne absorbovať potrebné živiny.
Väčšina rastlín preferuje ak je pH blízke k neutralnemu (pH 6,4 až 7,4), hoci niektoré rastliny uprednostňujú kyslé alebo zásadité pôdy. Väčšina trávnych druhov najlepšie rastie v pôdach, ktoré sú mierne kyslé až neutrálne medzi 6,2 a 7,0 na stupnici pH.


Mineralizačné procesy sa v kyslých pôdnych podmienkach značne spomaľujú.

Zvýšená kyslosť pôdy znižuje rozpustnosť a prístupnosť mnohých látok a ich zlúčeniny ako sú vápnik Ca, horčík Mg, sodík Na, draslík K, fosfor P, bór B a molybdén Mo, zatiaľ čo hliník Al a mangán Mn sú dostupné, niekedy až na úrovni toxicity pre rastliny.

Nízke pH pôdy brzdí nitrifikáciu a fixáciu dusíka. Pričom využiteľnosť kyseliny fosforečnej je optimálna pri hodnote pH pôdy od 6,5 do 7,5.
Vo veľmi alkalických pôdach je často nedostatok fosforu P, železa Fe, medi Cu, zinku Zn a bóru Br.



Pôdny život:
Kyslosť pôdy taktiež zhoršuje životné podmienky pre pôdne mikroorganizmy, pričom väčšina z nich potrebuje pre svoj rozvoj neutrálne pH prostredie. V silne kyslých pôdach sa nedarí niektorým užitočným baktériám ako sú Rhizobia, Azotobacter chroococum, nitrifikačné baktérie a iné.
Dochádza tak k vzniku priaznivých podmienok pre plesne, huby apod. Niektorým chorobám a škodcom sa darí, keď je pôda zásaditá alebo kyslá. Take-all patch, je ochorenie ktoré je spôsobená hubou Gaeumannomyces graminis. Tá sa najčastejšie vyskytuje v zásaditom pH prostredí, kde infikuje trávniky.

Populácia baktérií a ich aktivita klesá pri nízkych hodnotách pH, zatiaľ čo huby sa prispôsobujú veľkému rozsahu pH (kyslému a zásaditému).

*Väčšina mikroorganizmov má svoj optimálny rozsah pH na prežitie a funkciu (pozri tabuľku).


Pri veľmi kyslom alebo zásaditom pH sa mineralizácia organickej hmoty spomaľuje až zastavuje z dôvodu slabej mikrobiálnej aktivity spojenej s baktériami. 


Na záver ešte pripájam jednoduchý zoznam rastlín, bylín kde je pekne vidieť ako si príroda sama vyberá miesta s pH pôdy.

Rastliny ako indikátor kyslosti pôdy:
- čučoriedky, rumanček, papraď, mäta poľná, skorocel, fialka trojfarebná, veronika poľná, pýr plazivý, praslička roľná, vres, šťaveľ malý, štiav lúčny, ostrica (carex).

Rastliny ako indikátor alkalickej pôdy:
- delphinium - stračonôžka, mak vlčí, horčica roľná.

Rastliny ako indikátor pre neutrálnu pôdu:
- pastierska kapsička, mliečnik, čakanka, adonis - hlaváčik, pupenec roľný, bodliak obyčajný, ďatelina plazivá.

Mierne kyslá pôda:
- ďatelina lúčna, žihľava, divoká ruža, bodliak obyčajný, podbeľ, jednoročné trávy.