Košík

Košík neobsahuje žiadne položky

Zákon minima a zákon návratu

Zákon minima.


Justus von Liebig (12.máj 1803 – 18.apríl 1873)

Bol poľnohospodársky chemik, ktorý sa považuje za prvého človeka, ktorý publikoval Zákon minima (v roku 1840), ale podstatu tohto pravidla, prvýkrát skoncipoval Carl Sprengel okolo roku 1828. Zákon minima má ekologický základ, ktorý berie do úvahy rovnováhu medzi faktormi potrebnými na rast a vývoj živého organizmu. Napríklad, ak je rast rastliny obmedzený kvôli nedostatku dusíka, ktorý je limitujúcou živinou potrebnou pre rast, ale ak pridáme viac dusíka ako limitujúcu živinu, podporíme tým rast rastliny. Pokiaľ sú ďalšie živiny v optimálnom množstve, alebo v nadbytku, porastie  či neporastie rastlina lepšie? Iba do takej miery, ako jej to dovolí limitujúca živina - využiteľný dusík.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Justus_von_Liebig

 

Príklad na ilustráciu zákona minima

Predstavme si sud, v ktorom je každý samotný sudový diel ako pôdny minerál. Najnižší sudový diel spôsobí to, že voda nám bude vytekať zo suda, čím je potrebné ho spätne doplniť, aby sa zastavilo vyprázdňovanie zo suda. Liebigov absolútny koncept "použitie iba neorganických živín" bol vyvrátený a predsa sa stále nachádza v modernej literatúre.

Výskum Carla Sprengela, ktorý ako prvý skoncipoval myšlienku Zákona mimina ukázal, že hlavným benefitom humusu pre úrodnosť pôdy je ten, že sa tak môžu dodať živiny do pôdy, ale rovnako by mohli rastliny rásť aj bez humusu v pôde a to za predpokladu, že sa potrebné živiny dodajú do pôdy pomocou anorganických minerálov.

Keď sa dokázalo, že rastliny dokážu rásť aj bez pôdy alebo humusu a to tak, keď im dodáme adekvátnu zásobu všetkých základných minerálnych živín potrebných pre ich samotný rast a vývoj. Liebig použil svoje slávne meno chemika, aby potlačil dôležitú úlohu humusu a pôdneho života čím tak postavil minerálne hnojivá nad všetko ostané.


Zákon návratu.


Sir Albert Howard (8.decembra 1873 - 20.októbra 1947)

Zákon návratu bol učebnicový princíp, ktorým Sir Albert Howard poukazoval na zavedenie a používanie farmárskych zvyklostí, ktoré by nasledovali príklady z prírody v obnove a v recyklácii všetkých organických zvyškov naspäť do pôdy. Sir Albert Howard bol zakladateľom hnutia ekologického poľnohospodárstva. Pracoval 25 rokov ako poľnohospodársky poradca v Indii pre štáty Strednej Indie a Rajputany, potom ako riaditeľ Inštitútu rastlinného priemyslu v Indore, kde vyvinul proces kompostovania na pevnom vedeckom základe. Takiež bol mykologista, ktorý pracoval ako výskumný agronóm. 
Je považovaný za zakladateľa a priekopníka pohybu, či návratu organickej hmoty do pôdy.

https://en.wikipedia.org/wiki/Albert_Howard

 

Na základe svojich dlhoročných skúseností z oblasti poľnohospodárskeho výskumu napísal niekoľko kníh, v ktorých popisuje svoje koncepty a teórie kompostovania, pôdnej úrodnosti, zdravia a chorôb rastlín. V roku 1943 publikoval knihu pod názvom "An Agricultural Testament", v ktorej opisuje svoj zákon návratu, ako kľúčovým prvkom pre organické poľnohospodárstvo. Použitie organického odpadu na budovanie a udržanie pôdnej úrodnosti a obsahu humusu v pôde. Silno obhajoval tzv. "pravidlo návratu" - recykláciu všetkého organického odpadu vrátane splaškového kalu naspäť do poľnohospodárskej pôdy. Howardov koncept bol zameraný na vybudovanie pôdneho humusu so zameraním sa na "živý most" medzi pôdnym životom ako sú mykorízne huby a baktérie a ako táto samotná živá reťaz v pôde podporuje zdravie rastlín, zvierat a ľudí.

 

Príklad konceptu pravidla návratu

Howard napísal - "V lesnom spoločenstve, v ktorom sa odumreté zvyšky rastlín a živočíchov dostávajú naspäť do pôdy, tak obohacujú pôdu o humus a minerálne látky. Minerály, ktoré obsahujú odumreté rastlinné i živočíšne zvyšky, sa taktiež recyklujú týmto prírodným procesom, ktorý prebieha vo všetkých lesoch aleboi lúkach."

 

Vytvorenie humusu v pôde je životne dôležité pre zachovanie, správne fungovanie biologickej aktivity mikroorganizmov a tým aj zdravého pôdneho edafónu. Ak sa pôda len využíva na pestovanie a zber plodín alebo chov dobytka, tak sa odčerpávajú minerálne živiny z pôdy. Pokiaľ sa organická hmota nevráti naspäť do pôdy, stráca sa jej schopnosť znovuobnovenia humusu v pôde. Toto je veľkým prínosom Alberta Howarda, ktorý intenzívne obhajoval pravidlo návratu, ako kľúčový princíp manažmentu úrodnosti pôdy.

 

Howard tiež uznal dôležitosť Liebigovej teórie na chemizmus v poľnohospodárstve, ale nebol jej stúpencom. Liebig bol známy svojím ráznym bojom proti takzvanej teórii humusu a zaviedol tzv. NPK mentalitu, ktorá je jedinou formou hnojenia s použitím hlavne dusíka, fosforu a draslíka. Howard zas kritizoval, že Liebig sa len zameral na pôdnu chémiu a pozabudol na pôdnu biológiu a fyziku. Výsledkom tohto jednostranného myslenia bolo to, že sa organická myšlienka návratu vytlačila do úzadia a stratila na vážnosti.

Howard vedel, že niektoré živiny by mohli byť limitované v niektorých pôdach, odmietal však použitie chemického hnojenia, hoci by sa mohli nutričné nedostatky vyrovnať. Howardov extrémny postoj proti používaniu chemických hnojív vytvoril komplikovanú situáciu u farmárov, ktorí sa pokúšali vyrovnať dávku živín organickým hnojením podľa Zákona minima. Howard bol napriek tomu otvorený použitiu niektorých prírodne vyskytujúcich sa minerálov ako práškový kameň - kamenná múčka.

 

Howardov extrémny postoj spôsobil chybný názor v tom, že sa nesprávne interpretovali princípy organického farmárčenia, ktoré boli definované ako bez používania minerálnych hnojív. Dnes už ale vieme, že niektoré rastliny dokážu prijímať a zároveň aj využiť obmedzené množstvo organickej formy dusíka ako sú napríklad aminokyseliny alebo peptidy.  

Howardov  odmietavý postoj voči chemickým hnojivám nezdieľajú niektorí z jeho súčasných stúpencov, ktorí cítia, že použitie minerálnych hnojív v obmedzenom množstve by bolo v niektorých prípadoch opodstatnené. 

Po devastácii pôdneho prostredia, s dlhodobým používaním jednostranných minerálnych hnojív v poľnohospodárstve, ovocinárstve či v záhradníctve, sa Howardova myšlienka opätovného návratu hmoty do pôdy vynára, čím sa dostáva do povedomia ľudí v dnešnej dobe.
 

Text: Branislav Schwarz

ĎALŠIE ČLÁNKY

Ak to už viete, tak ste určite fanúšikom ekologickej starostlivosti o trávnik. Ak nie, tak náš článok je určený práve pre Vás.  Obhajcovia Bio postupov pri údržbe…

Ruku na srdce, koľkí z Vás čítajú a rozumejú číslam na etiketách hnojív? Alebo inak, chceli ste si kúpiť hnojivo a nevedeli by ste ktoré je to…

Viete, koľko živín obsahuje to, či ono hnojivo? A čo si vlastne kupujete? Dúfam, že Vám teraz pomôžeme pri výbere správneho hnojiva pre váš trávnik s tým,…

Tento článok je ďalším pokračovaním o hnojivách, v ktorom si niečo povieme o pomere živín v hnojivách. Čo je to pomer živín?   Sú to pomery N -…

Jednou z najdôležitejších vlastností pôdy je jej hodnota pH. Hodnota pH pôdy ovplyvňuje rozpustnosť látok v pôdnom prostredí, teda aj ich využiteľnosť živými organizmami. pH je reakcia, ktorá…

Rok 2022 mi ukázal, že väčšina ľudí a aj naši zákazníci si neuvedomujú, aký význam má pôda pre život rastlín, kde súbežne  prebieha viacero komplexov ako sú rozklad organickej hmoty, sprístupňovanie živín mikroorganizmani, chemické a fyzikálne procesy. Ľudia v podstate vnímajú pôdu len ako určité médium, do ktorého si niečo zasadia.  Rozhodol som sa preto, že vytvorím seriály - články  o pôde, kde sa dočítate všetko potrebné o pôde a pôdnom živote. Pôda definícia: Na Zemi existuje veľké množstvo rôznych typov prostredí, ktoré je možné…

Zdravá pôda bez chémie

Zakladáte si nový trávnik? Nepáči sa Vám vzhľad Vášho trávnika?